Divadelníci Robert a Zuzana Erbyovci žijúci v Nemecku: Dokázať sa presadiť v cudzine je veľká výzva (ROZHOVOR)

V súčasnosti pôsobíte v Mníchove v Nemecku, ale ste rodáci zo Slovenska. Ako ste sa spoznali a aká bola Vaša cesta za hranice?

Róbert Erby: Pôsobíme už 25 rokov v Mníchove, sme však rodáci zo Slovenska, ja z Košíc a moja manželka z Prešova. Spoznali sme sa v bábkovom divadle v Košiciach, kde sme obidvaja boli zamestnaní. Moja manželka najskôr poznala môjho otca, lebo s ním hrala v Divadielku pod kupolou v Košiciach, takže naše rodiny sa poznali už veľmi dávno. A potom v bábkovom divadle sme sa spoznali my dvaja a v roku 1994 sme v Košiciach spolu založili divadlo. Odvtedy, už je to 32 rokov, spolu robíme divadlo v rôznych formách.

V Mníchove ste založili úspešné interaktívne divadlo pre deti ERBYTHEATER. Bolo niečo také Vaším životným cieľom alebo to prišlo spontánne?

Divadlo sme založili už predtým na Slovensku. Našim životným cieľom to nebolo, ale v podstate to vzniklo spontánne, že sme sa neskôr dostali do Mníchova. Na Slovensku sme veľmi veľa hrali a po určitom čase človek má pocit, že je skôr už unavený a nemá pocit, že je kreatívny. Prišla nám jedna ponuka na festival do Rakúska, aby sme sa naučili predstavenie po nemecky, my sme vtedy nemčinu neovládali. Tak sme sa naučili tú hru, zahrali sme, ľudia tlieskali, smiali sa a v tom istom čase nám jedna kamarátka zavolala, že v Mníchove má voľný byt, lebo ona sa musí presťahovať a že nájom je zaplatený. Tak sme si povedali, áno, ideme do Mníchova. Najprv to bolo, že ideme len na mesiac a nejak z toho mesiaca sú roky, čiže už 25 rokov.

Obaja spájate vzdelávanie, umenie a kreativitu. Kde čerpáte inšpiráciu a koľko divadelných predstavení ste už vytvorili ?

Sme divadelníci a naše divadlo spájame s kreatívnou činnosťou v Mníchove. Inšpiráciu čerpáme všade. Za tých 25 rokov v Mníchove aj na Slovensku sme mali asi 17 premiér a v podstate v priemere hrávame okolo 120 predstavení za rok. Máme rôzne predstavenia a tituly.

Máte v Nemecku predstavenia aj s slovenčine? Pociťujete záujem komunity slovenských krajanov?

Dalo by som povedať, že áno. Dokonca sme hrali v Košiciach v roku 2013. Pozvali nás, keď bolo hlavné mesto kultúry Košice, tam sme hrali v slovenčine. Z času na čas nás aj v Nemecku slovenská komunita osloví. Boli sme aj v slovenskej komunite v Zürichu či v Berlíne. Približne dva-tri krát do roka hráme pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Bolo náročné zvykať si na život v cudzine? Čo bolo pre Vás najťažšie a čo Vás milo prekvapilo?

Všetko má svoje výhody a nevýhody. Nie je to váš materinský jazyk a nemáte tu kamarátov, s ktorými ste hrali guličky, ale v podstate je to aj veľká výzva, dokázať sa presadiť v novom prostredí či zaujať kreatívnymi prostriedkami. V podstate je to ťažké, lebo v cudzine ste vždy cudzinec a vždy sa na vás pozerajú, že musíte dokázať niečo viac ako domáci. Je to tak všade. A čo nás milo prekvapilo? Asi že aj v tej umeleckej komunite, lebo my sa pohybujeme viac menej v umeleckej komunite, sú ľudia zvyknutí na takú väčšiu demokraciu, sú zvyknutí na rôzne národnosti, rôznosť názorov, taký spôsob slobody – to nás milo prekvapilo.

Reflektujete vo Vašich dielach aj Vašu domovinu – Slovensko?

Robert: Určite. Dokonca sme hrali pre Nemcov predstavenie Janko Hraško. Ja som mal (Robert) aj teraz niekoľko predstavení, čo síce nesúvislo s naším divadlom, ale bol som zamestnaný aj inde ako herec a posledné roky sa stalo, že režisér chcel, aby som vždy v tej hre povedal nejaké vety po slovensky alebo zarecitoval slovenskú básničku, alebo povedal, kde je Bratislava. Čiže to určite reflektujeme. Zuzana: Ja účinkujem v kabaretných programoch a tam mám v repertoári aj slovenské pesničky a radi to počúvajú, aj keď nie všetci rozumejú textom.

Ste pripravení aj na spoluprácu s Kreatívnym centrom STVR Arténa či ďalšími slovenskými kreatívnymi inštitúciami a aktérmi v oblasti kreatívy a kultúry?

Samozrejme, tým, že sme Košičania a máme rodinu v Košiciach, chodíme pravidelne na Slovensko raz-dvakrát do roka a s kreatívnym centrom STVR Arténa spolupracujeme. Už sme aj spolupracovali, aj v decembri sme hrali aj pre kreatívne centrum STVR Arténa v Košiciach a dokonca sme tam stretli veľa zaujímavých ľudí. Slovákov z Islandu či z Anglicka. Takže dúfame, že spolupráca bude fungovať a je to aj pre nás veľká výzva.

Koncom minulého roka ste aj na Slovensko priniesli interaktívne divadielko „Vianočná pekáreň,“ ako toto dielo vzniklo?

Zuzana: Chcela som piecť na javisku a vyzvala som nemeckú kolegyňu, či by pripravila so mnou nemeckú variantu takého mikulášskeho adventného predstavenia. Kolegyňa, keďže je typ takého čertíka, tu sa tomu hovorí „krampus“, ju to zaujalo a spravili sme predstavenie, ktoré už malo 11. sezónu toho roku. Robert: Takže Vianočná pekáreň vznikla aj z toho, že sme chceli naživo piecť, koláčiky a vždy nám hovorili, že to sa nám nemôže podariť. Napriek tomu sa nám to podarilo.

Spolupracovali ste s Davidom Bertokom oceneným Emmy aj na hudbe pre intermediárne predstavenie KUBIK. To má tému prevratov a radikálnych zmien. Ako hodnotíte túto spoluprácu?

Robert: Spolupráca s Davidom Bertokom sa začala ešte pred predstavením Kubik, ešte keď David žil v Mníchove a študoval hudbu. Tým, že jeho rodičia pochádzajú z Bratislavy, nejako sme sa spoznali a on nám ešte, možno v druhom našom predstavení v Mníchove, robil muziku, ale to bolo roku 2004-2005, keď bol ešte začínajúci muzikant a chodil s nami na predstavenia. Je to veľmi pokorný a pracovitý muzikant. No a potom náhodou prišiel z Ameriky na 1 rok do Mníchova a práve v tom čase sme pripravovali predstavenie Kubik. Zuzana: Keďže to bolo internacionálne zloženie, že tam bol český režisér, ktorý komunikoval v angličtine s nemeckými kolegyňami, s nami česko-slovensky, tak David bol ten kúzelný tvor, ktorý ovládal všetky tie reči. Vedel česky, slovensky, anglicky, nemecky. Čiže aj báječne spojil tento jazykový Babylon.

O čom je KUBIK, komu je určený a v čom je KUBIK výnimočný?

Robert: Kubik vznikol z toho, že sme sa s tým českým režisérom stretli v Záhrebe a mne bola tá myšlienka festivalového predstavenia Radical Change – zásadná zmena v živote sympatická. Chceli sme tému spracovať pre javisko a uvažovali sme, ako ukázať divákom, že každý mal v živote nejakú zmenu. Či už plánovanú alebo neplánovanú. Či už je to zmena krajiny, zmena miesta, rozvod rodičov, emigrácia. Chceli sme ukázať ako to človeka ovplyvňuje a ako sa s tým každý ináč popasuje. Kubík je také tínedžerské predstavenie o životných zmenách. Je to o tom, že človek sa musí rozhodnúť, či ide doprava, doľava, alebo ide rovno. Zuzana: Život sa vlastne vždy v nejakej výzve otočí a musíte niečo nepredvídateľné zasa riešiť. V tej téme je tam vždy nejaký problém a potom nejaké rozuzlenie. Výnimočný bol Kubik aj v tej umeleckej forme, ktorý nám Jakub Maximov doniesol ako spolupracovník, lebo sa tam veľa pracuje s technickými prvkami, ako sú kamery, video, živá hudba. Čiže je to iný spôsob, ako rozprávame príbehy, než sme tradičným spôsobom s bábkami robievali. Robert: Každý príbeh má inú formu výpovede, čo je aj zaujímavé pre generáciu, že nie je to jeden štýl. Je to aj zaujímavé tým, že sa do toho dostáva nová technika.

Čo chystáte v najbližšom roku?

Máme rozpracovaný jeden projekt a dúfam, že aj s kreatívnym centrom STVR Arténa to dáme dokopy.

Čo by ste odporučili mladým tvorcom, ktorí majú kreatívne nápady, ale možno sa ešte nevedia rozhodnúť ako ich zužitkovať?

Robert: Písať a nevzdať sa. Každý by mal mať svoje sny a nejak za tými snami ísť. Zuzana: A ešte možno hľadať všelijaké partnerské prepojenia. V našej dobe to boli nejaké divadelné spoločenstvá, teraz sú to možno viac aj také technické prepojenia.

Viac informácii o manželoch Erbyovcoch si môžete vypočuť na tomto linku:

Rozhovor pre Kreatívne centrum STVR Arténa, ako aj pre Slovenský rozhlas vznikli v rámci projektu CREATIVE INNOVATION LAB – Transferom poznatkov a inovácií v kultúrnom a kreatívnom priemysle k modernejšiemu Slovensku, kód projektu: 101082-03-V01-00083, ktorý vytvára podporné prostredie pre rozvoj vzťahov so zahraničnými Slovákmi. Projekt je financovaný Európskou úniou – NextGenerationEU z Komponentu 10 Plánu obnovy a odolnosti SR: Lákanie a udržanie talentov, investícia 2: Posilnenie vzťahov s diaspórou, podpora občianskych iniciatív.